Čo mi dala arteterapia ... 

pohľady ľudí, ktorí navštevovali niekoľko mesačné kurzy arteterapie

 

Nakoľko som zrovna v práci prežívala najťažšie obdobie v roku, t.j. počas daňových priznaní, hľadala som čosi, pri čom sa odreagujem. Akúsi psychohygienu. Nikdy som nevedela maľovať a napriek tomu som sa vo februári prihlásila na arteterapiu. Už počas prvej hodiny som zo seba zhodila obrovskú časť stresu a únavy. Všetky tieto pocity som dala do svojho prvého obrazu, ktorý som polepila kamienkami, pieskom a mušľami. Bol taký ťažký, ako moje vnútro v tom období. 

Každý utorok večer som sa ponorila do svojej témy a mohla som použiť čokoľvek, čo som v ateliéri našla. Po 1 a pol hodinovej práci sme sa usadili a rozprávali, ako sa nám pracovalo a ako sme sa cítili. Ostatné „spolubojovníčky“ hovorili tiež, ako na nich moje dielo vplýva. Vždy sme sa tam stretli presne tie ženy, ktoré sme sa stretnúť mali. Vždy tam bol niekto s podobným osudom, alebo niekto, kto už prežil danú situáciu. Bolo to príjemné a obohacujúce zistiť, že nie sme s našimi starosťami sami.

Každá ďalšia hodina bola úžasným únikom z reality. Unikala som na miesto, kde nikoho nič nebolí, kde sa môžem prejaviť, kde môžem zahodiť všetky trápenia....čiže do Zuzkinho ateliéru.

S odstupom času, t.j. 2 mesiace po skončení kurzu som zistila, že arteterapia mala na mňa úžasný vplyv. Nielenže som perfektne zrelaxovala a vyčistila si hlavu, ale zostala som kľudnejšia a trpezlivejšia. Navyše som v sebe našla odvahu prejaviť sa. Zvýšila sa mi sebadôvera a začala som doma maľovať enkaustické obrazy so žehličkou a s voskom.

Arteterapiu odporúčam úplne každému, kto chce prísť na iné myšlienky, kto chce pochopiť svoje emócie alebo nájsť svoju cestu za doprovodu úžasnej Zuzky 

Ďakujem

žena, 35 rokov


Ja som tie naše stretnutia nebrala ako terapiu, išla som si oddýchnuť a byť chvíľu sama so sebou. No postupne som zistila , že sa mi veci v hlave začínajú nejako ukladať a rozhodla som sa urobiť dosť vážnu zmenu vo svojom zabehnutom živote. Ako to dopadne, neviem. Ale to nevadí.
Zuzka to robí skvele, spoznala som báječné ženy a som rada , že som sa vo februári rozhodla práve pre jej kurz.
Niektoré svoje práce si chcem doma vystaviť, aby mi pripomínali ukrytú myšlienku alebo posolstvo, či odkaz.
Vrelo doporučujem !!!!!
Ešte raz srdečná vďaka ZUZKA moja!

žena, 51 rokov


Arteterapia bol čas , ktorý som si venovala sama sebe a mojej duši a Zuzka nás krásne a uvážlivo sprevádzala. 

A veci vo mne, okolo mňa, ja... sme sa začali uvoľňovať, pomaličky meniť, chápať, začala som si užívať život a jeho jemné esencie. Spoznala som nádherné ženy. Objavili sa sny, túžby a vône, dávno zabudnuté a aj netušené, čo sa vo mne skrývali a začali sa postupne napĺňať. Môj život sa krásne rozvinul do iných nepoznaných dimenzií a moja mini-galéria mi ich bude vždy pripomínať, ďakujem Zuzi.

žena, 40 rokov


Vďaka Zuzkinej arteterapii som sa v mojej zaneprazdnenosti  "dokopala" každý týždeň zastaviť sa na pár hodín a venovať se len sebe a tomu, čo tvorím. Posunula som si pohľad na mnohé veci v mojom živote a pochopila som, prečo niekedy konám tak ako konám, a kam chcem ďalej ísť. Okrem toho som sa spriatelila so skvelými babami, ktoré by som inak v mojom bežnom okolí nemala šancu stretnúť a viac spoznať. To bolo pre mna obrovské plus. 

žena, 45 rokov 


Môj príbeh o ARTETERAPII

Je neskorý večer a ja som sa práve vrátila z arte, ešte zo mňa kvapká dážď, ruky sa mierne trasú. Bola to šialená jazda, tichá a nekonečná. 

Dnešná téma boli Sudičky. Tri. Prišla si však aj ty...štvrtá...najčiernejšia čerň...Temná Madona. Pred chvíľou som o tebe rozprávala a teraz sa mi ukazuješ v celej svojej sile...hromy, blesky, dážď, divoký vietor...nevidno na cestu...tak ako som ti nevidela do tváre...diaľnica, autá, zvodidlá...všetko sa stráca...modlím sa, aby sme prežili, aby sme už boli v bezpečí....bolo by absurdné teraz umrieť...a predsa by to malo zmysel, po tom všetkom, čo si mi cez svoj obraz povedala...

Pomaly si na tieto zážitky zvykám...podivné náhody, ktoré náhodami nie sú. Synchronicity, ako by to nazval Jung.  Za tých pár mesiacov s arteterapiou sú pre mňa viditeľnejšie...akoby podčiarknuté červeným atramentom...z hlbín sa vynárajú súvislosti...veci sa „dejú“ a ja sa niekedy nestačím diviť, ako obrazy do seba zapadajú...situácie, ľudia, otázky, odpovede, sny, moja tvorba i arte výpovede, pocity, myšlienky...Pohľad rozostrený viac do šírky, do výšky, do hĺbky...nie vždy sa na to všetko chcem pozerať... ach ako túžim byť niekedy radšej slepá...ale proces plynie, múdro a v pravý čas, nedá sa zvrátiť...dá sa len utiecť, znova...Bolesť, strach, nenávisť...rany plné krvi a hnisu...slzy liečia, láska zaceľuje....jazvy zostávajú...aby neskôr liečili iných

ARTETERAPIA je pre mňa magický proces. Racionálne neuchopiteľná a predsa tak pochopiteľná. A pravdivá. Pre moje srdce, telo, dušu...pre mňa. 

Cez tvorbu odkrývam, sprítomňujem, pretváram, uvoľňujem, nechávam plynúť v kolobehu, zapúšťam korene, maľujem krídla...

A stále zisťujem, koľko toho o sebe(a svete) neviem .Stále je tu oceán neprebádaných oblastí, hlbočina, ktorá niekedy bolí až do špiku kostí...hlbočina, ktorá žiari temnotou...hlbočina, ktorá dáva odpovede pred otázkou...

Viem, že ju (zrejme) nikdy neobsiahnem, a tak sa v nej učím aspoň plávať...ponárať...vynárať...hrať...spoznávať...čokoľvek len sa neutopiť

Aj v tomto mi pomáha ARTETERAPIA - cez vyjadrenie, slobodu, bezpečie, prijatie, láskavé sprevádzanie, zdieľanie, spätnú väzbu a zrkadlenie, smiech, slzy, podporu - hodiny strávené v ateliéri sama so sebou a zároveň s partiou podobne "bláznivo" naladených...v tichu i nekonečných debatách...rukami špinavými od farby si čistíme okná do duše...

žena, 39 rokov


Jedného júlového večera som si čítala na sociálnej sieti citáty o živote...robievam to...keďneviem ako ďalej....skočila mi tam Arteterapia so Zuzanou Medzay...tak som sa bez váhania prihlásila aj keďsom nevedela...čo to je...

V tom obdobi som nenávidela všetkych ľudí...prišla som tam..boli tam 2 dievčatá a jedna vyškerená baba...v ten deň som nakreslila klietku...oko...svetlo...a tmu...bolo to čo som vtedy videla...cítila...ponúkla mi hlinu a bavilo ma to mágať...ukľudňovalo ma to...zo začiatku som mala potrebu kresliť po sebe...začalo ma to tam ťahať..

Urobila som 3 stromy...prvý mal obrovské korene...to sa prejavovala moja pažravosť...druhý sa týkal mojich snov a tretí...som si spomenula vtedy na moje ťažké obdobie..keď som potrebovala umlčať svoju hlavu...objavilo sa mi svetlo...lúka...strom...pri ktorom som tancovala a začali ku mne prichádzať psy..skákali mi do náruče...A tento strom je len Môj...moje miesto...kde chodim naberať energiu...

2.téma bola hnev....tá ma vyčerpávala zo všetkého najviac...hádzala som..trhala...dupala...pálila...hrešila som do toho papiera...všetko som tam takpovediac vypľula...a vlastne som...si až časom uvedomila..že ten hnev..je tu pre niečo...ze sa mi snaží niečo povedať...

3.téma ja a moje vnutro...bránila som ukazať svoje pravé vnútro pred ostatnými..lebo viem...že je to moja achilovka...moje vnútro je v strede....ale okolo sú 2 steny...za prvou stenou je tma...ktorú som vtedy videla...bolo tam len malo žltých kamienkov...za druhou stenou bolo už trošku veselšie...už som vedela zvládať aj to čierne čo v živote každého je..

Ďalšia téma...ja ako rozprávková bytosť...tak tu som sa vôbec nenašla...neišlo mi to...robilo sa mi to zle...vlastne urobila som nejaký les a plot...a vlastne som tam ani nebola...to mi až tak ku konci zuzka povedala...že kde som?...a vlastne je to pravda...okolie u mňa prvé miesto...a nie je to správne..aj keď momentálne som v štádiu...že to tak je...a nato nadväzuje téma....ochrana mojej duše...tak som si urobila svoje vnútro ešte z pevnejšieho materiálu...

Takže arte ma zatial naučila...kľúče od klietky mám ja...naučila ma naberať energiu na miestach a činnostiach ktoré mám rada...aj keď nie vždy sa mi to darí...viem...že som svoj najlepší a zároveň najhorší nepriateľ ...že sa mám nechať  plaviť po rieke a neísť proti nej...a hlavne pochopila som...že nik ma nebude ľúbiť viac ako ja...zatiaľ to nieje zamilovanosť..ale pred arte som sa nenávidela...takže všetko je to v mojich rukách...a len ja sama sa viem urobiť šťastnou...nečakám...že druhí ma ňou urobia...krok za krokom...

 

Výpoveď ženy, 36 rokov


Za tento mesiac mi arte dala.. uvedomenie si reality.. tá realita je veľmi bolestivá.. ale mám dve možnosti.. buď budem fňukať a stále blúdiť vo svojom bludisku a viem ako to skončí alebo si vyberiem možnosť MOJ ŽIVOT..

Vďaka arteterapii aj tebe zuzi sa rýchlejšie dostávam preč zo svojej tmy.. to som si vsimla na sebe.. že hneď hľadám miesta... činnosti.. ktore mi dávaju energiu.. už jej nemám tak málo ako na začiatku.. Trvalo mi to skoro rok.. kým som prišla na ten recept.. Ale fakt si musím dávať bacha a byť pozorná.. lebo chcem vidieť aj farby a nie len tmu.. a myslim si.. že už tie farby začínam vidieť... ale ešte ma tých pádov čaká vela.. ale vybrala som si možnosť ŽIVOT.. a viem.. že sa po každom tom páde zdvihnem a aj keď to bude plazenie.. pôjde to v pred..

Mušle zodpovednosti.. trpezlivosti.. ochrany.. pracovitosti.. lásky a úprimnosti ma privedú k môjmu cieľu.. čo je MOJ ŽIVOT,  ktorý je plný vnútornej slobody..

Čítala som citát.. nesúď ale pozoruj... strašne dlho som pozorovala druhých a všade som videla len svoje zrkadlo.. už chcem pozorovať len SEBA.. spoznávať sa.. chrániť sa.. nie pred druhými.. ale pred sebou a mojou hlavou..

Ešte som stále nafučaný mafin.. ale už moja náplň sa pomaly dostáva von..

A toto ľúbim.. na arteterapii najviac…  hranie sa a špinenie a robenie bordelu!

žena, 36 rokov


Arteterapia

Chýbaš mi arte.. lebo pri tebe som mala pocit.. že rastiem..

Chýbaš mi arte.. lebo pri tebe som začala hľadať svoju stratenú radosť

Chýbaš mi arte... lebo vďaka tebe som si uvedomila.. 

že nik ma nebude ľúbiť .. ako ja

Chýbaš mi arte..  preto.. lebo som pri tebe našla druhý domov...

Chýbaš mi arte... lebo pri tebe som dala všetku svoju bolesť von..

Chýbaš mi arte.. lebo pri tebe som začala byť úprimná k sebe..

Chýbaš mi arte.. lebo vďaka tebe.. som objavila.. svoje skryté prednosti. 

Chýbaš mi arte.. lebo pri tebe som začala ľúbiť druhých ľudí

Arte..som na seba pyšná.. kde som dnes.. a zato vďačím aj tebe..

žena, 36 rokov


Naše štvrtkové stretnutia boli pre mňa časom vzácneho nahliadnutia do mojej duše...

Na chvíľu nebol čas, bola som to ja v procese uvedomovania si mojich pocitov cez výtvarný prejav. Odchádzala som vždy s pokojom a ľahkosťou, ktorú v sebe nemám každý deň. Je fajn nájsť zdroj mojej spokojnosti.

Ďakujem


žena, 35 rokov


Still to za to. Ukradla som si čas pre seba a mala som priestor robiť niečo, čo nie je len praktické a nevyhnutné. Mohla som si tvoriť len tak, bez ohľadu na všetko. 

Hrala som sa, pozerala a niekedy sa aj divila, plakala a smiala nad tým, čo z toho vzniklo.

A vôbec to nebolo o tom, či viem kresliť. Lebo neviem. Či viem ? :-)

žena, 41 rokov