Takmer v strede...

Koľkokrát som sa už stratila sama sebe ?

Našla som sa vôbec už...


Ako ľahko sa vieme stratiť ?

Sami pred sebou ?


Lebo si myslíme, že existujú skratky ?

Lebo veríme, že je možné preskočiť pár desiatok schodov ?

Lebo sa niečo zalesklo na ceste ?

Lebo to obyčajné sa nám zdá málo ?


Viem... že už sa blížim k svojmu stredu ...


Goethe povedal, že...

ak sa raz nájdeme... konečne...

tak už sa nikdy sami sebe nestratíme...


jemu verím...


a už verím aj sebe...


a svojej ceste, ktorú mi osvetľuje moja duša...


obyčajnosť je to, čomu verím...


Obyčajný život je tu ten najkrajší...

obyčajný... aj s bolesťou... aj radosťami a smiechom....

aj s prekážkami a aj s drobnými víťazstvami...


Možno je čas na to, aby som sa tu začala konečne hrať...

Ako malé deti...

Oni vedia žiť...

Ja som na to na chvíľu zabudla...


September 2013

Zuzana Medzay